Holografia a jej technické aplikácie
Stabilita interferenčného poľa
Značný problém pre získanie kvalitného hologramu predstavuje zabezpečenie stability holografického zariadenia počas expozície holografickej dosky (Miler, 1978). Ak sa počas expozície pohybuje niektorá časť optickej zostavy tak, že interferenčný obrazec sa prekryje z maximálneho osvetlenia do minimálneho a naopak, potom na zázname nevznikne intereferenčná štruktúra a záznamový materiál bude po vyvolaní rovnomerne stmavnutý a neschopný rekonštrukcie obrazu. Tento príklad je samozrejme krajnou možnosťou, kedy sa hologram nepodarí získať.
V praxi je pre získanie kvalitného hologramu úplne postačujúce, aby dráhová zmena v priebehu expozície neprekročila hodnotu lambda/10 alebo pri prísnejších požiadavkách lambda/20 vlnovej dĺžky použitého svetla.
Limitné posunutia jednotlivých opticko-mechanických prvkov vyjadrené vo vlnových dĺžkach použitého svetla v čase expozície, ktoré uvádzajú do pohybu interferenčné prúžky v rovine hologramu sú uvedené na Obr. 15 (Abbramson, 1981). Smery maximálnej citlivosti k posunutiam prvkov sú znázornené šípkami. Zásadný vplyv na kvalitu má posunutie objektu O a zrkadla M2. Podstatne menší vplyv má posunutie priestorových filtrov (PF1 a PF2), ktorých posunutie z ich relatívnej optimálnej polohy vedie k zmenšeniu intenzity osvetlenia objektu a hologramu. Niektorí autori uvádzajú aj potrebu dodržania konštantnej teploty pri zázname na holografickú dosku (hlavne u objemových hologramov).
Limitné posunutia prvkov optickej schémy počas záznamu na holografickú dosku
L – laser, D – delič, Z1, Z2 – zrkadlá, O – objekt, PF1, PF2 – priestorové filtre, lambda – vlnová dĺžka laserového žiarenia, H – hologram
Ak zvolená konštrukcia stola a opticko-mechanických prvkov, ktoré majú byť použité pre holografické experimenty, nezaručuje dostatočnú stabilitu interferenčného poľa, holografické experimenty nemusia byť úspešné. Preto je vhodné zabezpečiť kontrolu stability interferenčného poľa.
Kontrolu stability možno urobiť pomocou Michelsonovho interferometra.
Schéma Michelsonovho interferometra pre kontrolu stability holografického interferometra
MO – mikroobjektív, C – clona, O – objektív, Z1, Z2 – zrkadlá, M – matnica, D – delič
a) stabilné interferenčné pole
b) nestabilné interferenčné pole
Michelsonov interferometer je zostavený z opticko-mechanických prvkov pre bežné holografické experimenty. Úzky zväzok lúčov vychádzajúci z lasera, umiestneného mimo vlastný holografický stôl, je rozšírený a pomocou objektívu (O) pretransformovaný na rovinnú svetelnú vlnu. Polopriepustná doštička (D) rozdelí rozšírený zväzok rovnobežných lúčov na dva navzájom kolmé zväzky, ktoré sa zrkadlami (Z1), (Z2) odrazia naspäť. Časť prvého zväzku, ktorý prejde polopriepustnou doštičkou (D) a časť druhého zväzku, ktorá sa od nej odrazí spolu interferujú v priestore matnice (M). Pri vhodnom vzájomnom natočení zrkadiel sa na tienidle vytvoria rovnako vzdialené interferenčné prúžky, ktorých pohyb môžeme ľahko pozorovať. Takúto zostavu Michelsonovho interferometra je najvhodnejšie vytvoriť priamo na holografickom stole.
Vytvoril Peter Oravec, stránka je optimalizovaná pre minimálne rozlíšenie 800x600 a pre zobrazenie na všetkých prehliadačoch. Je validná podľa XHTML 1.0 Strict , CSS 2.1 a optimalizovaná technológiou SEO.
Počet návštevníkov od 1. 1. 2004: